Hostiansky potok v mestskej časti Zlatých Moraviec, nazývaný Zlatňanka, patrí k obľúbeným miestam zlatomoravčanov, kde sa radi zastavia, pozorujú život kačíc a rôznych živočíchov. Kačice divé sa tu udomácnili v tesnej blízkosti človeka vo viacerých kŕdľoch a svojim gagotaním rozdávajú radosť zo života. Častým návštevníkom Zlatňanky býva aj bocian biely, kde nachádza dostatok živočíšnej potravy a svojou prítomnosťou skrášľuje životné prostredie. K neopakovateľným ornitologickým zážitkom sa tohto roku stal 15. september 2015, keď na Zlatňanku milovníci prírody mali možnosť pozorovať prílet bociana čierneho.
Bocian čierny (Ciconia nigra) svojím nenápadným správaním a tajomným životom uniká pozornosti ornitológov. Je plachý, zdržuje sa mimo ľudských obydlí. Na Slovensku obýva všetky typy lesov v blízkosti jazier, rybníkov a riek. Jeho najobľúbenejšou potravou sú ryby a žaby, za ktorými odlieta do vzdialenosti až 10 km. Stavia si veľké hniezda z konárov nenápadné a skryté na mohutných starých stromoch alebo neprístupných skalách a každý rok sa vracia na to isté miesto. Mláďatá sa liahnu zo znášky 2-5 vajec po 30 dňoch koncom mája a začiatkom júna. Mladý vták sa od dospelého líši odlišným sfarbením. Zobák, nohy a perie sú bez lesku. Okrem spodnej časti tela je celý čierny. Dospelý má perie so zeleným a purpurovým kovovým leskom a do sýto červena sfarbený zobák, okolie očí a nohy. V treťom roku života bocian pohlavne dospieva. Jeho telesná výška dosahuje 1 m a rozpätie krídel 170-190 cm. Vyskytuje sa od strednej a juhovýchodnej Európy až po Ďaleký Východ. Na svoje zimoviská do Afriky odlieta v auguste a septembri. Prvé bociany na jar prilietajú už v marci.
Populácia bociana čierneho na Slovensku každým rokom klesá intenzívnym odlesňovaním a preto patrí k ohrozeným druhom chránených vtákov.
Z poznatkov ornitológa a ochranára Viktora Prachára, ktorý sa zaoberá monitoringom a ochranou hniezdnej populácie bociana čierneho v Malých Karpatoch.
Anton Kaiser